Spojené štáty pokračujú vo zvyšovaní nátlaku „novej studenej vojny“ obsadením ruských diplomatických zastúpení, kde vedú vyšetrovania a uskutočňujú domové prehliadky. Čím Rusko odpovie, zatiaľ jasné nie je, pretože diplomati mlčia v očakávaní rozhodnutia svojho prezidenta. Hlavný úder USA by však mohol prísť z celkom inej strany. Ruské elity totiž čaká ťažké rozhodnutie. Nový súbor sankcií stavia ruských oligarchov pred krutú voľbu – zradiť svoju vlasť Rusko a zachrániť tak svoje peniaze, alebo zostať v Rusku a zdieľať s ním ťažké časy i prípadné víťazstvá. Američania im poskytli presne 180 dní. V marci 2018, tesne pred prezidentskými voľbami, sa majú pokúsiť zasadiť čo najcitlivejší úder Putinovi a destabilizovať tak situáciu v krajine.
Druhá časť odseku 241 zákona o sankciách hovorí:
„Minister financií po konzultácii s riaditeľom Národnej spravodajskej služby a ministrom zahraničia USA najneskôr do 180 dní po prijatí zákona, a potom každý rok, musia poskytnúť príslušným výborom kongresu verejnú správu o oligarchoch a pološtátnych organizáciách Ruskej federácie. Správa by mala poskytovať informácie o kľúčových politických osobnostiach v Rusku a oligarchoch, úroveň ich blízkosti k Vladimírovi Putinovi a ďalším členom ruskej vládnej elity; stanoviť rozsah a zdroje ich príjmu; zoznam ich príbuzných vrátane manželov, detí, rodičov, ich majetku vrátane investícií, obchodných záujmov, majetku vytvárajúceho zisky; identifikáciu zahraničných spoločností prepojenej s týmito osobami“
Čo to znamená, je pochopiteľné. 18. marca 2018 sa uskutočnia voľby prezidenta Ruskej federácie. V marci 2018 by malo americké ministerstvo financií, ministerstvo zahraničia a CIA predložiť úplnú správu o majetku a finančnej situácii ruských podnikateľov a politikov-podnikateľov. Vrátane štyroch ministrov ruskej vlády, ktorí sami alebo cez členov ich rodiny, podľa svojho oficiálneho vyhlásenia, vlastnia majetok v zahraničí.
Reč je o podpredsedovi vlády Šuvalovovi, ministrovi komunikácií Nikiforovi, najbohatšom členovi vlády – ministrovi Severného Kaukazu Kuznecovovi, rovnako ako o ministrovi Abyzovovi.
Okrem ministrov a poslancov dumy, ktorí sami alebo ich rodinní príslušníci a nechceli odísť do zahraničia, pod previerku budú spadať všetci naši známi oligarchovia, bez ohľadu na to, či sú obyvateľmi Ruskej federácie, alebo nie, a či sú ich biznis aktivity vedené na nich priamo alebo len na nastrčené osoby. Stručne povedané, Američania zbierajú informácie o všetkých, ktorí majú peniaze v zahraničí. Stojí za zmienku, že mimoriadne sem boli zaradené aj spoločnosti v daňových rajoch, kde podľa Národného úradu pre ekonomický výskum USA, je uložených viac ako tri bilióny dolárov alebo viac ako 60 biliónov rubľov.
Nie je tajomstvom a prečo sú zhromažďované všetky tieto informácie. S každou osobou uvedenou na onom zozname, v závislosti na väzbách k vláde RF, sa uskutoční súkromný „rozhovor“ na tému „zlepšenia rusko-amerických vzťahov“. Spomeňte si:
„Prezident Trump jasne povedal: Amerika je pripravená na lepšie vzťahy s Ruskom. Ale prezident a náš Kongres sú jednotní vo svojom posolstve: zlepšenie vzťahov a zrušenie sankcií bude vyžadovať od Ruska, aby kardinálne zmenilo svoje konanie, ktoré k sankciám viedlo a to na prvom mieste „,
– povedal viceprezident Mike Pence deň po prijatí týchto sankcií.
„V súčasnosti sa Rusko stále snaží narušovať medzinárodné hranice silou, podkopáva demokratické suverénne štáty a rozdeľuje slobodné národy Európy. Prezident Trump vyzval Rusko, aby ukončilo destabilizačné kroky na Ukrajine a inde a ukončilo podporu vražedných režimov ako sú Severná Kórea a Irán.“
To znamená, že Rusko musí odovzdať Donbas, vrátiť Krym, zlikvidovať svojich spojencov v Sýrii a prerušiť vzťahy s Čínou kvôli Severnej Kórei. Alebo inak povedané by malo Rusko proste úplne kapitulovať, pretože jedine s Ruskom na štýl 90-tych rokov, Ruskom ktoré súhlasí so všetkým, sa bude prezident Trump ochotný priateliť. Požiadavka to nie neskromná, ale aj cena nie je príliš malá, inak použije oligarchov a politikov proti Putinovi – a to nie je len nejaké zmrazenie ruských miliard v amerických štátnych dlhopisov. Toto je ten najkrajnejší prostriedok vydierania Ruska. Ďalej, ďalej je len vojna, alebo presnejšie nová „železná opona“, pretože ak už aj malá KĽDR im ukazuje „figu borovú“, potom s Ruskou federáciou sú schopný „bojovať“ tak nanajvýš cez Twitter. Takže sa ukazuje, že otvorené zneužívanie biznisu a s ním previazaných činovníkov je posledným stupňom ofenzívy. Všetko ostatné, čím nás mohli ohrozovať, sa už stalo – izolácia Ruska zlyhala, ropne a plynové sankcie nezabrali, odpojenie od SWIFT-u požadovaný účinok tiež nedosiahlo, aliančné rakety a tanky so všetkých strán na hraniciach no Rusko naďalej vzdoruje. A tak „našim partňoram“ zostala už len posledná možnosť.
Podstatné na celej veci je, že tento prostriedok hoc posledný, je žiaľ najviac efektívny a už viackrát osvedčený na takých osobách ako bol Saddám Husajn, u ktorého kúpili najprv generálov a ministrov, a až potom „nášli“ chemické zbrane. Rovnako ako šáh Réza Pahlaví v Iráne, diktátor Zairu Mobutu či filipínsky prezident Marcos – tento vodca krajiny z východu – veterán z druhej svetovej vojny, ktorého ťažko možno nazvať demokratom, aj keď sa zakaždým radil so svojim národom v referendách, zrušil výnimočný stav, prepustil z väzenia politických odporcov, nastolil mierové riešenie sporov v juhovýchodnej Ázii, a v skutočnosti stojí za to ísť proti USA, pretože okamžite sa stal diktátorom, našiel kult osobnosti, a zatkla všetky účty rodinou a sprievodom. Áno, tak zatknutý, že švajčiarske banky stále odmietajú vrátiť Filipíny svoju krv. Existujú aj ďalšie príklady: existuje viac ako dosť.
Typické na tomto divadielku okolo ruských diplomatických misií je, zacielenie na jedinú vec – ukázať „potrebným ľuďom,“ že amíci zvysoka kašlú na všetky pravidlá a zákony, a ak sa rozhodnú zabaviť jachty Abramovičovi, urobia to bez ohľadu na čokoľvek, dokonca aj keby tú jachtu kotvil v ruskom Sevastopole. Po deklarácii zákona Kongresom, je toto už našim oligarchom a politikom naprosto jasné. Rovnako je jasné že niekoľko ministrov začne „zavýjať“ na Putina a trhať si vlasy s požiadavkou „vrátiť ten prekliaty Krym“. A za nimi pôjde obrovská armáda Abramovičovcov, Fridmanovcov, Deripaskovcov, Chodorkovských a ďalších, ktorí začnú vojnu cez médiá a stiahnu so sebou aj mnoho „príručných“ poslancov. Dá sa povedať s istotou predpokladať, že všetci budú prorokovať v Rusku ekonomické katastrofy a politické otrasy. A to všetko dva týždne pred prezidentskými voľbami.
A čo ak v týchto dňoch „náhodne“ zamrzne ďalších 109 miliárd, ktoré má Rusko v amerických štátnych dlhopisoch a tiež sa „náhodne“ zrušia MS 2018 vo futbale? A niečo podobné takmer s určitosťou nastane – eskalácia napätia sa bude určite hodiť. A čo ak zároveň pošlú do ulíc tancujúcich Navaľného študentov objímať sa s našou „kreatívnou umeleckou celebrity-elitou“?
Ťažko dnes povedať, ktorý z uvedených scenárov dokáže Západ realizovať v plnej miere, čo sa podarí a čo naopak nevyjde, jedno je však isté – na jar budúceho roka nastane pre prezidenta rovnako ako pre väčšinu ruského národa okamih pravdy a my budeme musieť jasne definovať, kto sme: suverénny veľký štát, nástupca Ruskej ríše a ZSSR alebo sme iba nesvojprávne teritoriálne nedorozumenie typu Ukrajina. Áno, pre zvrchovanosť budeme musieť zaplatiť, draho zaplatiť – to nám nikto neodpustí, ale na strane druhej, ak by sme kapitulovali, tak proste stratíme absolútne všetko: náš štát, našu vlasť proste nebude, ako sa to stalo v Juhoslávii, Líbyi či Iraku. Úplná kapitulácia a vláda „nastrčených“oligarchov by v našej obrovskej a mnohonárodnostnej krajine mohla spustiť také procesy, že by sme Donecku či Damašku – nedaj Bože- mohli len závidieť.
Budeme dúfať, že toto v Kremli chápu, čo znamená, že sú na jarnú návštevu „milých“ hostí naozaj pripravení.
Zdroj: http://katyusha.org/view?id=7802
Preklad: Pietro Luigi