Centrálne masmédiá ako jeden z najsilnejších nástrojov neštruktúrovaného riadenia sociálnych procesov na štátnej úrovni, môžu byť v základe orientované v dvoch smeroch:
- buď sa snažia poskytnúť divákovi najobjektívnejšie a najrelevantnejšie informácie, ktoré sú nevyhnutné pre život, a zabezpečenie rozvoja horizontu a zvyšovanie morálnej úrovne spoločnosti;
- alebo vytvoriť také informačné prostredie, ktoré prispeje k degradácii spotrebiteľov informácií, a vytvorí priaznivé prostredie pre všetky druhy podvodov a manipulácií v rôznych sférach verejného života.
V druhom prípade je manažérska povaha médií skrytá čo najviac a nahradená nepravými samofinancujúcimi úlohami, sledovaním ratingov, povinným pluralizmom atď. Navrhujeme, aby ste sa oboznámili so základnými metódami vytvárania chaotického (kaleidoskopického) svetonázoru v masovom publiku a so zavedenými informačnými mýtami, ktorých dominancia v oblasti informácií zabezpečuje využívanie centrálnych médií najmä v druhom scenári.
Mýty, ktoré sú základom manipulácie
Mýtus neutrality
Na dosiahnutie najväčšieho úspechu by manipulácia mala zostať nepostrehnuteľná. Vyžaduje to falošnú realitu, kde jej prítomnosť nebude citeľná. Je dôležité, aby ľudia verili v neutralitu základných sociálnych inštitúcií:
- Úprimnosť a nestrannosť vlády a jej zložiek. Korupcia a klamstvo sú odôvodnené ľudskými slabosťami. Samotné inštitúcie sú mimo podozrenia.
- Ľudia by mali veriť, že médiá pokrývajú iba udalosti a názory a netvoria ich.
- Veda (ktorá úzko súvisí s hospodárstvom) je tiež údajne neutrálna a objektívna.
- Systém vzdelávania zo základnej školy na univerzitnú úroveň, podľa vyhlásení manipulátorov, je zbavený riadeného ideologického vplyvu.
Všetky tieto mýty sú určené na to, aby presvedčili obyvateľstvo, že žiadne súkromné názory, nemôžu mať rozhodujúci vplyv na rozhodovacie procesy v krajine!
Mýtus o pluralite médií
Ilúzia výberu informácií je založená na skutočnosti, že ľudia sú pripravení prijať množstvo médií pre rôznorodosť obsahu. Informačné monopoly ponúkajú iba jednu verziu reality – svoju vlastnú. Ale keď podobné názory pochádzajú z rôznych zdrojov, vytvára sa myšlienka nekontrolovaných, voľných a prirodzených informácií. Voľba je skutočne nemožná bez rozmanitosti, ale ak v skutočnosti neexistujú žiadne predmety voľby, potom je voľba buď bezvýznamná, alebo manipulatívna (keď je vytvorená ilúzia, že má zmysel).
Znehodnocujeme našu slobodu výberu pre veľa zmysluplných rozhodnutí (ktoré ukazujú, aký prací prášok si máme kúpiť – a všetky sú si veľmi podobné), ale naozaj dôležité veci stále ostávajú skryté z našej pozornosti po celú dobu.
Mýtus o absencii spoločenských konfliktov
Manipulátori, kresliaci obraz života v krajine, popierajú existenciu sociálnych konfliktov. Celá pozornosť je odklonená od iných problémov – túžba roztrhnúť strednú triedu, obraz vonkajšieho nepriateľa atď. Najväčší úspech a podporu médií majú tie filmy, televízne programy, knihy a masové okuliare (Disneyland), ktoré ponúkajú veľké množstvo násilia, ale neovplyvňujú sociálne konflikty. V tomto toku výliskov sa strácajú skutočné umelecké práce rozpoznávajúce realitu.
Mýtus individualizmu a osobnej voľby
Voľba a sloboda sú prezentované ako niečo požadované a čisto osobné, individuálne práva sú umiestnené nad skupinové, túžba po hmotnom bohatstve od individuálnej rodiny je podporovaná. Orientácia na výlučne egocentrický pohľad na svet, keď sa pri riešení problémov v oblasti ekológie a životného prostredia ignorujú sociálne nezhody, ale pozornosť je zameraná na zvýšenie miery produkcie a spotreby. Súkromné vlastníctvo vo všetkých sférach života je považované za normu: nikto by nemal byť prekvapený, že systém zdravotnej starostlivosti, vzdelávací systém, kultúrne inštitúcie sú komerčné a zamerané predovšetkým na dosiahnutie zisku a nie na prospech celej spoločnosti.
Mýtus nezmenenej povahy človeka
Propagované teórie, ktoré poukazujú na pôvodne agresívnu stránku ľudského správania a nemennosť samotnej ľudskej prirodzenosti. Argumentuje sa, že existujúce konflikty sú v človeku a nie sú podmienené sociálnymi podmienkami. Populárny „vedecký“ prístup, ktorý meria zlomyseľné aspekty spoločnosti podrobne, ignoruje však dôležité spoločenské parametre. Pozornosť presúva na fyzickú stránku života: životné podmienky, móda, technické inovácie, možnosť zmeny pohlavia atď. Ak sa náhle objavia správy o priaznivých zmenách, možných východísk prekonania krízy, kritizujú sa alebo zosmiešňujú sa a k tomu pribieha mašinéria „odborníkov“ a pomáha ľuďom „správne“ interpretovať tieto informácie.
Mýty sa vytvárajú preto, aby držali ľudí v poslušnosti. Keď sa im podarí nenápadne sa votrieť do vedomia más, tak získavajú obrovskú moc, pretože väčšina ľudí nevie o pokračujúcej manipulácii!
Metódy poskytovania informácií, vytváranie kaleidoskopického pohľadu na svet. Fragmentácia – /Rozdrobovanie/ ako forma komunikácie.
Na efektívne a nepostrehnuteľné zavedenie mýtov sa používa špeciálna metóda na šírenie informácií, ktoré možno nazvať fragmentáciou. Správy v rozhlase a televízii sú rozdelené do mnohých nesúvisiacich správ, v novinách a časopisoch sú články zámerne rozdelené na reklamné stránky. Reklama s rovnakou ľahostajnosťou zasahuje do všetkých informačných a zábavných programov, bez ohľadu na to, o čom je vôbec reč, ponechajúc akékoľvek sociálne javy na úrovni nezmyselných incidentov. Už aj tak dosť nízka schopnosť ľudí kriticky analyzovať informácie je úplne vypnutá. Spoločnou črtou väčšiny centrálnych médií je heterogénnosť predloženého materiálu a odmietanie vzťahu medzi udalosťami.
Aj detské programy sú postavené na podobnom obchodnom modeli a prerušené reklamnými blokmi. Vysvetľujú to skutočnosťou, že deti nemôžu dlho koncentrovať svoju pozornosť na nič a potrebujú odpočinok. V praxi však postupné zvyšovanie času, kedy sa deti zameriavajú na jednu vec, je práve faktorom rozvoja ich mentálnych schopností. Diskusné programy znižujú význam predmetu polemiky a prostredníctvom fragmentácie posúvajú pozornosť na izolované názory a nevýznamné detaily, zanechajúc podstatu veci. Dokonca aj vtedy, keď niekto z aktérov preukáže zdravý rozum a drží sa veci, pozornosť sa stratí hneď v nasledujúcom toku reklamy, v intrigách, intímnych scénach či v priblblom humore. Úprimnosť prezentácie informácií a tok rozličných názorov kritikov, vytvára ilúziu slobody názoru a prístupu k informáciám.
Metóda fragmentácie sa používa nielen v médiách. Väčšina kultúrneho a vzdelávacieho systému vykonáva zahmlievací postrek, fragmentáciu špecializáciou a mikroskopickú separáciu informácií a dejov. Predmety a disciplíny sa ľubovoľne a násilne rozdeľujú na užšie interdisciplinárne smery: „ekonomika je len pre ekonómov, politika je len pre vedcov študujúcich politickú vedu“ atď. Hoci v skutočnosti sú tieto sféry od seba neoddeliteľné, tento vzťah je „vedecky“ ignorovaný. V dôsledku toho spoločnosť „vyrába“ špecialistov, ktorí dokonale chápu úzku tému, ale nemajú vedomosti, ktoré by úplne pokryli globálne procesy. Zväčšujúce sa prúdy neprepojených informácií spôsobujú preťaženie, zatiaľ čo množstvo zmysluplných informácií sa nezvyšuje. Skryté informácie sú ponúkané ako spoľahlivá „informácia“, ktorá v konečnom dôsledku vedie k nedorozumeniam a potom k apatii a ľahostajnosti.
Okamžitý prenos informácií
Bezprostrednosť sa netýka iba spôsobu fragmentácie, ale je tiež nevyhnutným prvkom jej implementácie. Rýchlosť prenosu informácií nie je vždy cnosť. Systém založený na súťaži vyprodukoval z informácií rovnakú spotrebnú komoditu ako všetky ostatné. Výhodou je získať a rýchlo predávať takéto produkty podliehajúce skaze ako „hot news“. V prípade krízových informácií sa podnecuje za každú cenu, atmosféra hystérie. Informačné uzávierky a správy z miesta udalostí vytvárajú pocit mimoriadnej dôležitosti, ktorý sa však tiež rýchlo rozptýli.
Neustále striedajúce sa správy o katastrofách, vojenských akciách, štrajkoch a prírodných katastrofách nám bránia vytriediť informácie z hľadiska ich dôležitosti a nenechávať divákovi čas na analýzu a vážne úsudky. Celá pozornosť je zameraná na aktuálne udalosti a nevyhnutné spojenie s minulosťou sa zničí. Tu sa teraz nejedná o technické vymoženosti rýchleho prenosu informácií, ktoré môžu zohrávať pozitívnu úlohu, ale prijímanie manipulácie, ktorá využíva tieto možnosti na rozptýlenie a zbavenie významu. Nemáme čas na pochopenie udalostí, pretože to si vyžaduje viac času.
Dôležitým cieľom manipulačného scenára využívania médií je pasivita spoločnosti
Po úspešnej aplikácii manipulácia nevyhnutne vedie k pasivite jednotlivca, k stavu zotrvačnosti, ktorý bráni akcii. A obsah (mýty) a spôsoby prezentácie informácií majú otrasný efekt.
- Fyzická aktivita je obmedzená: človek je spokojný so sledovaním televízie a už nechce byť účastníkom udalostí. Je spokojný s úlohou pozorovateľa. V prípade potreby nebude žiadna opozícia. Spotrebitelia prišli nahradiť tvorcov.
- Ešte nebezpečnejším dôsledkom je zníženie intelektuálnej aktivity, zvýšenie pasivity. Pocity, ktoré vás môžu priviesť k akcii, sú usmrtené. Divák vie viac o živote fiktívnych postáv z obrazovky než o osude skutočných historických hrdinov či vlastných rodičov. Znalosť sa stráca.
Takýto efekt vás postupne ohlupuje, nedráždi vás, nenúti vás reagovať, oslobodzuje vás od toho, aby ste museli prejavovať akúkoľvek činnosť. Všetky prostriedky sú dobré: rádio, televízia, kino, masové okuliare, všetky druhy show. Áno, občas existujú programy alebo filmy, ktoré prebúdzajú povedomie a venujú pozornosť problémom veľkého významu. Ale nie je ich toľko, pretože cieľom manipulátorov nie je prebúdzať masy, ale upokojiť obavy z hospodárskej a spoločenskej reality. Všetkým udalostiam sa hovorí, že ľudia nemajú s nimi nič spoločné, nemôžu nič zmeniť, stačí si byť vedomí všetkých druhov udalostí. Linka medzi správami s reálnymi udalosťami a fiktívnymi predmetmi filmov je rozmazaná: pre pasívneho diváka už nie je žiadny rozdiel.
Je potrebné vynaložiť úsilie na prekonanie alebo aspoň na vytvorenie protiváhy tohto systému, ktorý spôsobuje pasivitu a degradáciu.
- Hlavnou úlohou je pochopiť funkciu riadenia informačných nástrojov vo všetkých jeho prejavoch. Rozvoj analytických a kritických schopností v širokej verejnosti, schopnosť identifikovať rozpoznateľné a nerozpoznateľné ciele médií, komplexné vyhodnotenie vplyvu.
- Tvorivý prístup ako spôsob prebudenia povedomia. Prechod od spotreby k tvorbe, tvorbe a šíreniu informačného obsahu, ktorý motivuje k ideologickému a morálnemu rozvoju.
Tento článok bol pripravený na základe materiálov z knihy H. Schillera „Manipulators by Consciousness“ (Moskva, 1980).
Zdroj: www.planet-kob.ru
Preklad: Pietro Luigi