Autor: Arťom Ignatev
web: https://www.fondsk.ru/news/2022/07/31/uranovaja-ahillesova-pjata-ssha-56833.htmlfondest.ru
Original zverejnený 31. júla 2022
Preklad: Miki Fenix
Závislosť USA na uráne od Ruska je taká veľká, že je porovnateľná so závislosťou Európy od ruského plynu.
Spojené štáty americké, ktoré takmer úplne stratili spracovateľský priemysel výroby uránu, sú nútené dovážať 95 % svojej potreby uránu. Tie isté Spojené štáty majú zároveň najväčší počet jadrových elektrární na svete. Počet jadrových reaktorov je mimoriadne vysoký, V USA je viac ako pätina zo všetkých na svete, konkrétne 93 z celkových 440. Celkový inštalovaný výkon majú 95 GW. Tieto reaktory však napriek ich celkovému počtu spolu vyrábajú len pätinu elektriny (19,7 %) v krajine.
Jediné komerčné zariadenie na obohacovanie uránu v Novom Mexiku bolo uvedené do prevádzky v roku 2010. Vlastní ho spoločnosť Urenco so sídlom vo Veľkej Británii, ktorá dodáva Spojeným štátom väčšinu svojho prepracovaného uránu na priemyselné využitie. Okamžité operatívne navýšenie produkcie a obohacovanie uránu nie je možné. Oficiálne preskúmané zásoby uránu v USA predstavujú len 1 % zo všetkých svetových zásob.
Podľa Úradu pre energetické informácie (Energy Information Administration, EIA) pochádza 47 % uránových surovín dovážaných Američanmi, ktoré sú potrebné na prevádzku jadrových elektrární v Spojených štátoch, z Ruska, Kazachstanu a Uzbekistanu. Dnes je závislosť USA na uráne od Ruska taká silná, že je porovnateľná so závislosťou Európy od plynu: Každá 7. tona spálená v amerických reaktoroch pochádza z Ruska.
Až 28 % služieb obohacovania uránu pre potreby amerického energetického priemyslu poskytuje ruský Rosatom! Aj preto, napriek zákazu dovozu ruských nosičov energie, ktorý 8. marca vyhlásil americký prezident, sa tieto sankcie nedotkli dodávok uránu z Ruska. Američania naozaj chcú naďalej prijímať ruské energetické suroviny.
Keďže sa urán v USA neťaží ani nespracúva, bez dodávok z Ruska sa jadrová energetika Spojených štátov za rok a pol úplne zrúti. Americké jadrové elektrárne (na rozdiel napríklad od Kanady) nebudú môcť fungovať bez 3-4 % obohateného uránu. Chýbajúci objem jednoducho nie je čím kompenzovať, keďže v USA nie sú voľné kapacity.
Trh s uránom v USA kontrolujú dve veľké skupiny dodávateľov. Kanada a Austrália dodávajú 34 %, Rusko a Kazachstan spolu 38,6 %. V kazašskej štátnej korporácii Kazatomprom patria kontrolné podiely v uránových baniach v Kazachstane Rosatomu. Kazašský urán sa obohacuje v ruských závodoch. Rosatom predstavuje 35 % svetovej produkcie obohateného uránu. Ak sa Moskva rozhodne náhle asymetricky reagovať na západné energetické sankcie, potom sa americké jadrové reaktory začnú v blízkej budúcnosti odstavovať. A pozastavenie výroby energie v amerických jadrových elektrárňach spôsobí silnú ranu tarifám za elektrinu.
Začiatkom marca americké jadrové spoločnosti Duke Energy Corp a Exelon Corpdoslova prosili Biely dom, aby neuvalil sankcie na dovoz uránu. Ich modlitby vo Washingtone boli vypočuté. Navyše na jar ceny uránu prekonali maximá za posledných 11 rokov. Spotová cena referenčnej atómovej suroviny Ux U3O8 bola 11. marca 59,75 USD za libru. Obmedzenie exportu ruského uránu môže dokonca vyvolať zvýšenie cien nad 100 dolárov za libru.
Zaujímavé je, že v prípade jadrového embarga Kremľa môžu trpieť aj Európania a Japonci. Ako prvé bude čeliť rozsiahlym problémom Francúzsko. Jadrová výroba tu tvorí 70 % energetickej bilancie krajiny. Urán nakupovaný od afrických dodávateľov veľmi zdražel. Navyše, začiatkom mája porušilo Mali vojenskú dohodu s Francúzskom a začalo spolupracovať v oblasti obrany s Ruskom. A francúzska jadrová energetika je veľmi závislá od uránu ťaženého v Mali (prerozdelenie trhu s uránom už zasiahlo čierny kontinent a Stredoafrickú republiku, kde sa tiež prelínajú záujmy Ruska s Francúzskom).
To, že by Rusko mohlo prestať vyvážať urán do nepriateľských krajín, oznámil šéf ruského ministerstva energetiky Alexandr Novak ešte v marci. Rusko predstavuje približne 6 % svetových dodávok uránu. Možno sa to nezdá až také veľké číslo, no takýto krok by okamžite zdvihol svetové ceny uránu. Navyše by to zvýšilo úlohu Kazachstanu na trhu s uránom na kritickú, jeho podiel dodávok uránu je z celosvetového hľadiska najväčší, predstavuje až 42 %. V skutočnosti Kazachstan drží v hrsti takmer všetky svetové jadrové elektrárne.
Nur-Sultan (do r. 2019 známy ako Astana) sa v roku 2020 poistil pre prípad globálneho nedostatku surovín a vytvoril Banku nízko obohateného uránu, no dopĺňa ho hlavne Rusko. Až donedávna sa verilo, že ak západné sankcie zasiahnu Rosatom, štátna korporácia môže dobre použiť kazašskú „uránovú páku“. A potom bude s hlavou v smútku nielen americký, ale aj európsky a japonský jadrový priemysel.
V súlade s tým sa dnes USA, Francúzsko a Japonsko, ako spotrebitelia veľkého objemu palivového uránu, mimoriadne zaujímajú o prozápadný kurz Kazachstanu. A tiež o to, aby Rusko nemohlo Kazachstanu diktovať podmienky pri obchodoch s uránom. V poslednej dobe sa Kazachstan stáva čoraz dôležitejším „kľúčom“, alebo skôr „energetickým hlavným kľúčom“ pre Rosatom, ktorý vlastní podiely v miestnych projektoch ťažby uránu, vrátane baní Ankal, South Inkal, Karatau, Akbastau, Zarechnoye, Khorasan. Uránové bane, ako aj Bajkonur, rádiové komunikačné centrá v Priozersku a na brehoch Balchaša, testovacie miesta Sary-Shagan a Kapustin Yar (čiastočne) – to nie je celý zoznam objektov, ktoré by Rusko malo v regióne chrániť pre svoju vlastnú bezpečnosť.
Keď už hovoríme o uránovej Achillovej päte USA, treba pripomenúť rusko-americkú dohodu o spracovaní a dodávkach uránu, ktorú vo februári 1993 podpísali ruský premiér Viktor Černomyrdin a americký viceprezident Al Gore. Rusko sa podľa nej zaviazalo dodávať Spojeným štátom po dobu 20 rokov nízko obohatený urán (LEU) získaný z 500 ton vysoko obohateného uránu (HEU). Američania sa o. i. zaviazali zaplatiť za prácu separácie a prírodnú uránovú zložku LEU. Prvá zásielka nízko obohateného uránu do Spojených štátov amerických sa uskutočnila v máji 1995 a posledná 14. novembra 2013. Celkovo sa v rámci dohody Gore-Chernomyrdin vyviezlo viac ako 14 445 ton LEU, čo výrazne prevyšuje objem všetkého uránu vyrobeného v Spojených štátoch za celú ich históriu.
Medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi bola podpísaná aj dohoda o spracovaní časti plutónia použiteľného na zbrane na palivo pre jadrové elektrárne. V čase jej uzavretia sa v Ruskej federácii nachádzalo 125 ton plutónia, v USA 100 ton. Predpokladalo sa, že každá strana spracuje 34 ton. Ruská strana splnila svoju časť dohody a Spojené štáty v rozpore s dohodami zmenili technológiu a ponechali si možnosť „znovuspracovania“ plutónia na plutónium na zbrane. Po týchto krokoch zo strany USA Rusko od dohody odstúpilo. Situácia viedla ku kolosálnym finančným stratám, ktoré sa odhadujú na približne 8 biliónov dolárov. Okrem toho Ruská federácia na desaťročia stratila svoju pozíciu na trhu s uránom …
Proti Rusku dnes vedú totálnu ekonomickú vojnu Američania, ich spojenci a bábky. Preto je potrebné zvážiť všetky možnosti ochrany našej krajiny, vrátane zastavenia dodávok uránu do USA.