Prečo sú dnešní ľudia stále nesústredenejší a lenivejší?
Ak ste si všimli, že máte problémy, prečítajte celý článok, táto informácia je pre vás nutnosťou!
S každým ďalším dňom si stále viac ľudí sťažuje na problémy s mozgovou činnosťou, na stále väčšia rozptýlenosť (nemožnosť sústrediť sa, zamerať svoje myšlienky na riešenie nejakej úlohy), na problémy so zapamätaním informácií, na fyzickú nemožnosť čítať dlhšie texty, nehovoriac už o knihách. . .
Problém sa paradoxne netýka len starších ľudí ale aj ľudí stredného veku či mladých. Príčina je v tom, že nehľadiac na akékoľvek argumenty, nikto sa nechce zriecť možnosti byť stále „online“. Inými slovami, zrýchlená strata vašich mozgových funkcií začala v ten pamätný okamih, kedy ste sa rozhodli byť neustále „in“. A nemá vplyv na to, či vás do toho núti vaše zamestnanie, či sa nudíte alebo máte strach že „nie ste v kurze“.
Degradácia mozgu
Už v roku 2008 bolo známe, že priemerný užívateľ internetu nečíta viac ako 20% textu, umiestneného na stránke, a najrôznejšími spôsobmi sa vyhýba čítaniu dlhších odsekov! Všimli ste si to na sebe? Tak tak. Navyše špeciálne výskumy ukázali, že človek, stále pripojený k sieti, text nečíta, ale skenuje ako robot – vyberá odvšadiaľ nesúvislé čriepky informácií, skáče z jedného miesta na druhé a informácie hodnotí takmer výlučne z hľadiska „je možné sa o to s niekým podeliť? “ a nie s cieľom prebrať obsah, ale hlavne urobiť dojem, vyvolať emócie v podobe reakcií a replík, emotikonov a správ.
Počas výskumu sa ukázalo, že stránky na internete sa ako už bolo povedané nečítajú, ale letmo prezerajú podľa šablóny, pripomínajúcej písmeno F. Užívateľ si najprv prečíta niekoľko viet na začiatku, potom preskočí niekam do polovice a prečíta si ďalších pár viet, často nie do konca, a nakoniec rýchlo preskočí na koniec, aby sa pozrel „ako to dopadlo“.
Červená sú oblasti, kde sa pozornosť čitateľov udržuje najdlhšie. Žltá sú oblasti letmého prezeranie. Modré a šedé oblasti sa nečítajú vôbec.
Najefektívnejším spôsobom podania informácie radovému používateľmi internetu je preto podanie informácie v podobe prevrátenej pyramídy (princíp „čím nižšie, tým menej“) so záväzným zdôraznením kľúčových slov (aby spotrebitelia informácie chápali, čo je dôležité a čo menej) a s obmedzením maximálne jednej myšlienky na odsek . Len tak je možné zadržať pozornosť na stránke maximálne dlho. Pokiaľ smerom dole na stránke hustota informácie vzrastá, u takých stránok sa zdrží len zlomok používateľov.
Veríme, že ste ešte s nami. 🙂
Na problémy s vnímaním informácií sa sťažujú ľudia všetkých úrovní a špecializácií – od vysoko kvalifikovaných univerzitných profesorov po opravára práčok. Podobné sťažnosti je možné často počuť v akademickom prostredí, tj. od tých, ktorý sú odsúdený intenzívne sa zaoberať čítaním dlhých textov a každodennými diskusiami s ľuďmi (učiť, diskutovať, skúšať ) – oni informujú, že aj tak nízka úroveň schopnosti prijímať informácie ďalej a ďalej klesá.
Mozog odmieta spracovať veľký objem informácií
Väčšina ľudí zažíva kolosálne ťažkosti pri čítaní dlhších textov, nehovoriac už o knihách. Dokonca blogové zápisky dĺžky pár odsekov už sú vnímané ako nudné, a preto nezasluhujúce si pozornosť.
Vzniká uzavretý kruh – dlho písať nemá význam, pretože to takmer nikto nebude čítať, a skrátenie objemu odovzdávaných myšlienok vedie k ďalšej degradácii nielen čitateľov, ale aj autorov. Vo výsledku sledujeme to, čo sledujeme – masovú debilizáciu populácie.
Čítanie proste „nejde“ predovšetkým preto, že:
а) sa nám nedarí prinútiť sa prestať „skenovať“ text a hľadať v ňom kľúčové miesta;
b) problémy spôsobuje zložitá vetná skladba, vlastná väčšine klasických, obsažných alebo vedeckých prác, ktorá úplne absentuje v online komunikácii.
Vo výsledku je pre mnoho ľudí nutné čítať jednu vetu mnohokrát! Ale to ešte zďaleka nie je všetko. Kvôli stálej pripojiteľnosti k internetu sa prudko zhoršujú tiež návyky človeka, ako napríklad schopnosť vracať sa k už raz zhodnotenej informácií, analyzovať prečítané a zapájať obrazotvornosť. Ešte horšie je to, že v 8 z 10 prípadov ľudia chodia na internet za cieľom, pochybnej zábavy, alebo odtiaľ čerpajú informácie, majúce negatívnu mravnú alebo kultúrnu hodnotu.
Pritom väčšina ľudí, zvlášť mladých, je prikovaná ku svojim „hračkám“ natoľko, že pri nebezpečenstve odluky od siete alebo od svojich „gadgetov“ hoci na jeden deň, zažívajú ťažký psychický diskomfort až depresiu hraničiacu s panikou, a občas aj reálne fyzické symptómy absťáku, podobného drogovému. Neveríte? Skúste vypnúť svoje hračky a internet na obyčajné 2-3 dni.
Existuje názor, že schopnosť efektívne vnímať zložité texty, čítať náročnú literatúru, sa čoskoro stane elitárnou záležitosťou, dostupnou len úzkej skupine ľudí. Myšlienka to nie je nová, už aj Umberto Eco vo svojom historickom románe „Meno ruže“ navrhoval púšťať do knižníc len tých, ktorí sú pripravení absorbovať komplexné znalosti. A všetci ostatní budú schopní čítať len „výcucy“ z internetu.
Skrátka a dobre, žiadne tabletky, žiadne doplnky stravy, žiadne diéty, žiadne operácie nie sú schopné zastaviť túto degradácii mozgu. Zastaviť ju je možné len jedinou cestou – zamedziť zahlcovanie mozgu neustálym informačnom šumom, takzvanou „užitočnou informáciou“, denne sa valiacou z internetu. Je to proces mimoriadne zložitý a pre mnohých ľudí už ušiel vlak, ale je to jediná cesta.
Čo robiť pre zastavenie degradácie Vášho mozgu:
- Hračky, zabezpečujúce vašu sústavné pripojenie k internetu – smartfóny, tablety atď., bez ktorých si dnes neviete predstaviť deň, vás robia prakticky debilom s apatickým, ledva premýšľajúcim mozgom, neschopným syntetizovať či analyzovať.
Vďaka tým hračkám do vášho mozgu prúdi nepretržite všemožný informačný šum, ktorý zahlcuje váš „palubný počítač“ natoľko, že ste potom schopný plniť len najprimitívnejšie, nízko kvalifikované činnosti. Za to ste však profík v robení selfie (a ďalších odpadových fotiek) a stále niekomu voláte alebo sms-kujete či facebookujete.
Mobilný telefón je nutné využívať výlučne v nutných prípadoch. Napríklad, ak ste sa ocitli v cudzom meste a minuli sa s vaším kolegom. Alebo máte oneskorenie na schôdzku – zavolať je skutočne slušné a nutné. Ale po zvyšok doby musí byť vaša hračka len v pasívnom režime, pre prípad prichádzajúceho volania, ako starý telefón stojaci na nočnom stolíku. - Treba sa pripraviť na to, že okolie vás nepochopí – povedia vám, že ste sa zbláznili a podobne. Kašlite na podobné názory – je nutné pamätať na to, že ste cieľovým objektom informačného útoku a podľa toho sa správať, tj. chrániť sa. Ako povedal prezident CBS News Richard Salant: „Naša práca nie je predávať ľuďom to čo chcú, ale to čo chceme my.“
- Potrebujete sa naučiť čítať knihy. Skutočné papierové knihy, chápete? Nie hodiny surfovať po internete a „skenovať“, ale čítať knihy. Bude to pre vás ťažké, ale skúste to. Netreba sa bičovať – prvý deň prečítate pol stránky, druhý deň celú stránku, tretí deň stránku a pol atď. Vezmite do úvahy, že organizmus sa bude všemožne brániť – bude sa vám točiť hlava, budete mať nutkanie zaoberať sa čímkoľvek iným, neodolateľnú chuť „pozrieť sa čo je nové / čo sa deje“ atď … mozog si vymyslí čokoľvek, aby sa nemusel namáhať.
Ak ste tento článok skutočne prečítali a nie len preskočili na koniec, potom máte za sebou prvý krok k úspechu :). Gratulujeme.
Uložte si tento článok niekde, kde vám bude stále pripomínať dôležitosť sústredenie a nedôležitosť „hračiek“! Zdieľajte v sociálnych sieťach, aby vaši priatelia mali tiež možnosť si tieto informácie prečítať.
Preklad: Pietro Luigi
Video: Aj toto sú následky…