Aké výsledky môže dosiahnuť špeciálna operácia na Ukrajine?

Autor: Jurij Apuchtin, zverejnené: 4. júla 2022 na: https://topwar.ru/198407-kakih-rezultatov-mozhet-dostignut-specoperacija-na-ukraine.html, preložil: Miki Fenix

Špeciálna operácia, ktorá sa odohráva na Ukrajine ako aj etapy jej vývoja sú pre mnohých trochu neočakávané. Pre objektívnu analýzu súčasnej situácie treba v prvom rade pochopiť, že špeciálna operácia nie je vojna s Ukrajinou, ale civilizačná konfrontácia medzi Ruskom a Západom na ukrajinskej pôde a cena víťazstva pre obe strany je veľmi vysoká.

Konflikt na Ukrajine ďaleko presahuje jej územie, pretože výsledok konfliktu môže zásadne zmeniť pomer síl na svetovej scéne a prispieť k multipolárnemu svetovému poriadku. Ako povedal jeden z politológov, Ukrajina je len bunka na šachovnici a o jej budúcnosti rozhodne ten, kto túto partiu vyhrá.

Ani jedna strana nedosiahla strategický bod obratu

Po rýchlom februárovo-marcovom prelome ruských vojsk na všetkých frontoch, dosiahnutí Kyjeva a uzavretí kotla v Mariupole strategický zvrat stále neprichádza, operácia nadobudla zdĺhavý charakter, najmä pozičnou konfrontáciou medzi stranami.

V prvej fáze Rusko nedokázalo v krátkom čase vyriešiť vojenské úlohy špeciálnej operácie. Západu sa tiež nepodarilo rýchlo zlomiť Rusko zavedením najtvrdšej ekonomickej blokády a vytlačením Ruska z energetického trhu, odpojením od globálneho obchodného a finančného systému a poistných štruktúr pre obchodné a dopravné operácie, a ani zákazom exportu vysoko technologických produktov.

Plán Západu ekonomicky uškrtiť Rusko zlyhal. Ukázalo sa, že Rusko je jedna z mála krajín, ktoré sú jadrom globálneho priemyselného reťazca. Pokusy o prerušenie vzťahov s Ruskom viedli k úplnej dezorganizácii globálnej ekonomiky. V Európe a Spojených štátoch sa kríza prudko zintenzívnila, začalo sa obmedzovanie výroby, bezprecedentná inflácia a rast cien energetických zdrojov, palív a potravín. Biden sa musel za zvyšovanie cien v Spojených štátoch brániť tvrdením, že „toto všetko spôsobil Putin“.

Rusko ukázalo, že sa nielenže nebojí západných sankcií, no môže mu dokonca spôsobiť globálne ekonomické problémy a vyhrať ekonomickú konfrontáciu. Konfrontácia medzi Ruskom a Západom sa začala presúvať do ďalšej fázy a nebola determinovaná ani tak vojenskou situáciou na ukrajinskom operačnom poli, ako skôr rovnováhou síl v globálnom ekonomickom dejisku operácií.

Druhá etapa operácie na oslobodenie Donbasu sa realizuje pomerne zdržanlivým tempom, ukrajinské jednotky sú drvené najmä leteckými a raketovo-delostreleckými údermi, po ktorých sú potlačené a vyčistené pechotou. Na Ukrajine pôsobí obmedzený kontingent ruských jednotiek, ktoré zjavne nestačia na vykonávanie rozsiahlych operácií. Ozbrojené sily Ukrajiny zároveň stále trpia katastrofálnymi stratami: podľa vojenských expertov dosahujú ukrajinské straty asi 50-60 tisíc zabitých a nezvestných ľudí a naďalej neúprosne rastú.

Ohlásené oslobodenie Donbasu nepokračovalo cestou vytvorenia kotla z celého donbaského zoskupenia údermi z juhu a severu z okolia Kuračova a Barvenkova. Rusi sa rozhodli pre metodickú likvidáciu sformovaním malých kotlíkov (v oblasti ​Avdejevka, Svetlodarsk, aglomerácie Zolote-Gorskoje, Severodonecko-Lisičanskaja a Slavjanskoe – Kramatorskaja).

Zatiaľ je realizovaný len kotol v aglomerácii Zolote-Gorskoje, pričom odtiaľ boli vopred stiahnuté bojaschopnejšie jednotky Ozbrojených síl Ukrajiny. Obkľúčenie Severodoneck-Lisičanskej aglomerácie neviedlo k tzv. úplnej likvidácii tohto zoskupenia, významné ukrajinské sily prerazili a odišli smerom na Seversk a Artemovsk.

V ďalších potenciálnych kotloch nie je dokončené obkľúčenie nepriateľa, hustota ruských jednotiek na fronte je nedostatočná na rozsiahle operácie. Prielomy a rýchle uzatváranie kotlov, zrejme realizácia taktiky pomalého pretláčania sa frontom s podporou raketových a delostreleckých úderov. Človek má dojem, že Moskva zámerne naťahuje konflikt a nerobí radikálne kroky na porážku ukrajinskej armády. Je to možné?

Po štyroch mesiacoch ani Rusko, ani Západ nedosiahli strategický prielom (záujmy Ukrajiny prakticky nikoho nezaujímajú), zatiaľ čo Západ znáša oveľa väčšie náklady. Rusko sa snaží zachrániť životy svojho vojenského personálu, minimalizovať ničenie miest a infraštruktúry (toto všetko bude musieť byť obnovené neskôr) a nevyprovokovať Spojené štáty k internacionalizácii ukrajinského konfliktu, čo by výrazne rozšírilo líniu kontaktu s nepriateľom.

Pre Rusko je výhodnejšie konflikt naťahovať, keďže nepriateľ utrpí podstatne väčšie ekonomické straty, čím sa jeho porážka v celosvetovej bitke približuje. Ekonomika a podmienky na svetovom trhu čoraz viac hrajú do karát Rusku, pre ktoré nemá zmysel, aby urýchlilo dokončenie špeciálnej operácie. Čím dlhšie bude konflikt trvať, tým viac bude Západ oslabený. Nech to znie akokoľvek cynicky, pre Rusko je prospešné urobiť z Ukrajiny „európsky Afganistan“, akési monštrum, ktoré vysáva zdroje Západu.

Ukrajinská elita v akejsi šialenosti, kvôli svojej nerozumnej snahe vnútiť celej krajine rusofóbny nacionalizmus a pôsobiť ako slepý západný mechanizmus na zničenie Ruska, k tomu len prispieva a stavia sa na pokraj katastrofy s perspektívou odstránenia štátnosti a integrácie celého územia a obyvateľstva do Ruska.

Západ nezvládol rýchlo rozdrviť Rusko ekonomickými metódami, nenaplnilo sa jeho očakávanie, že ruská spoločnosť sa pre ťažkosti okamžite zrúti, ľudia sa zomkli a naopak, vyžadujú si rozhodnejšie kroky. V tejto situácii, aby sa vylúčilo víťazstvo Ruska, je pre Západ prospešné zmraziť konflikt a získať oddych, aby vyriešil svoje problémy a nabral silu.

Pokusy Západu vnútiť Rusku „obscénny mier“

Napriek kolosálnym dodávkam zbraní na Ukrajinu, Ozbrojené sily Ukrajiny nielenže neboli schopné vojenského víťazstva, ale dokonca ani jedinej významnejšej protiofenzívy a čaká ich neodvratná porážka. Spojené štáty sú už pripravené prejsť na internacionalizáciu konfliktu na Ukrajine a zvažujú plán obmedzenej účasti Poľska, Rumunska a pobaltských štátov v konflikte. Tieto sa neboja hodiť do mlynčeka na mäso. Poľsko navyše sníva o návrate Halíča – „východných kresov“ a začalo celkom úspešné rokovania so Zelenským o integrácii oboch štátov a zavedení 10 tisíc členného kontingentu svojich jednotiek na územie Ukrajiny. Rumunsko má rovnaké plány pre Besarábiu a Severnú Bukovinu.

To znamená, že Spojené štáty sa snažia cudzími rukami zvýšiť svoje vojenské možnosti, postaviť Rusko pred fakt vojenského konfliktu už s jednotlivými krajinami NATO a prinútiť ho sadnúť si za rokovací stôl za nevýhodných podmienok.

Západ sa v tejto fáze snaží zatiahnuť Rusko do nezmyselných mierových rokovaní a zmraziť konflikt v stave „žiadny mier, žiadna vojna“, aby sa starostlivo pripravila jeho ďalšia fáza. Západ sa navyše nevzdal myšlienky rozkolísať ruskú spoločnosť, stretnúť sa s kompradormi na polceste a zakonzervovaním konfliktu vytvoriť predpoklady na to, aby vyvinuli tlak na vojensko-politické vedenie Ruska s cieľom uzavrieť „obscénny mier.“

Washington Post informoval, že ešte pred začiatkom špeciálnej operácie americké úrady diskutovali o možnosti dlhotrvajúceho konfliktu a dúfali, že dodávka nových zbraní Ukrajine, protiruské sankcie a diplomatická izolácia Ruska prispejú k ukončeniu konfliktu prostredníctvom rokovaní. Stávky v snahe zabrániť „pohlteniu Ukrajiny Ruskom“ sú také vysoké, že na dosiahnutie tohto cieľa je americká administratíva pripravená vyrovnať sa aj s globálnou recesiou a potravinovými problémami. A generálny tajomník NATO Stoltenberg vyzval spojencov, aby sa pripravili na to, že nepriateľské akcie na Ukrajine môžu trvať niekoľko rokov a je potrebné pokračovať v podpore Kyjeva.

Prímerie poskytne Ukrajine čas na rozsiahle prezbrojenie za pomoci Západu, mobilizáciu spoločnosti na odvetu za porážky a je možné, že pre vojensko-politickú integráciu s Poľskom potom bude mať konflikt na území Ukrajiny úplne iný rozsah a úroveň konfrontácie.

Najzaujímavejšie je, že záujmy Európskej únie a Anglicka sa zásadne rozchádzajú. Zatiaľčo Európania potrebujú na vyriešenie svojich ekonomických problémov prímerie, tak Anglicko sa naopak snaží konflikt prehĺbiť s cieľom oslabenia a zrútenia Európskej únie.

V snahe presadiť svoju mierovú agendu priniesli lídri Nemecka, Francúzska a Talianska Zelenskému svoj veľmi „originálny“ plán vyrovnania. Britský vodca Johnson však hneď na druhý deň po odchode troch európskych lídrov dorazil do Kyjeva a horlivo presviedčal Zelenského o nevhodnosti uzavretia mieru. Naopak, trval na potrebe ďalšieho pokračovania vojenského konfliktu, obhajoval svoju myšlienku vybudovania Baltsko-čiernomorského oblúka (Medzimorie/Intermarium), s budúcim možným začlenením Turecka do neho a vytvorením tzv. juhozápadného sanitárneho kordónu okolo Ruska.

National Interest zverejnil hlavné ustanovenia plánu na ukončenie vojny medzi Západom a Ruskom na Ukrajine, ktorý už skôr oznámilo Taliansko a podľa všetkého navrhla „trojka“ Zelenskému.

Z čoho pozostáva:

Podľa tohto plánu sa navrhuje výmena Donbasu (ktorý je už takmer v rukách Ruska) za juh Ukrajiny s čiernomorskou oblasťou a budúce vytvorenie Baltsko-čiernomorského oblúka, izolujúceho Rusko od Európy.

Veľmi originálne a „aktuálne“ návrhy na mier, berúc do úvahy sebavedomý postup ruských vojsk. Takto by bolo vhodné diskutovať začiatkom marca, teraz je to rozhovor o ničom. Zo strany Moskvy neexistujú objektívne dôvody na prímerie, v tejto fáze konfrontácie to bude jasný ústupok Západu.

Možnosti

V tejto súvislosti, keď sa ruské jednotky po oslobodení Donbasu dostanú do Charkova a Dnepropetrovska, pre Moskvu sa črtá historická križovatka, kde bude potrebné urobiť ťažkú ​​voľbu – pokračovať v špeciálnej operácii až do úplného víťazstva nad Kyjevom alebo prijať vnútený falošný kompromis s dočasným prímerím – držiac vo svojom podbrušku zvyšky nezmieriteľného nepriateľa smädného po pomste za porážku a nevyhnutnom obnovení nepriateľských akcií v nie príliš vzdialenej budúcnosti.

Predlžovanie konfliktu vedie na jednej strane k vyčerpaniu zdrojov nepriateľa a jeho oslabeniu, na druhej strane k ničivým vojenským operáciám na Donbase, úmrtiam vojenského personálu a civilného obyvateľstva a ničeniu civilných a príp. priemyselnej infraštruktúry. V dôsledku divokého plánu Západu a Kyjeva by mal byť Donbas takmer úplne zničeným územím a to sa cielene realizuje.

Vojenská kontrola len otvára zložitú cestu sociálno-ekonomickej integrácii nových území do ruského priestoru. Integračný model a postavenie týchto území je ešte potrebné vypracovať a implementovať s prihliadnutím na špecifiká ukrajinských regiónov.

Podľa nie celkom premyslených krokov nových administratív v Chersonskej, Záporožskej a Charkovskej oblasti, ktoré nemajú oficiálne právomoci od ruského štátu, a ich plachosti z „Ľudových republík“, „Novorossiji“ i „Tavričeskej gubernie“ a pred bezprostredným vstupom do Ruska je jasné, že dnes neexistuje jasná stratégia ich povojnovej štruktúry. Chýba vízia štruktúry a obrazu budúcnosti postukrajinského územia ako súčasti nového Ruska, všetko sa to vyvíja v priebehu špeciálnej operácie.

Postsovietska Ukrajina bude zničená v každej situácii, o tom niet pochýb. Došlo k oddeleniu Ruska od Západu, ale k definitívnemu rozchodu s kompradorským režimom z 90. rokov nedošlo, jeho predstavitelia sú stále pri moci a sú ťahaní ku kompromisu so západnými lídrami.

Všetky tieto faktory ovplyvňujú výsledok konfrontácie na ukrajinskom predmostí medzi dvoma nezmieriteľnými geopolitickými systémami. Rusko potrebuje strategický bod obratu v špeciálnej operácii. A dôležitým psychologickým bodom by mohol byť vývoj úspechu na fronte, ktorý podkope morálku Ozbrojených síl Ukrajiny a ukončí pokusy Západu a ruských kompradorov o uzavretie „obscénneho mieru“.